Dezinsekcia hmyzu

Žižiavka je oválny kôrovec dlhú 11-18mm s viditeľne článkovitým sivohnedým telom. Vyhľadáva vlhké a tmavé miesta, väčšinou pod hnijúcimi doskami, tehlami, kameňmi, skalami, v škárach pod omietkou. Živí sa zbytkami rastlín, baktériami a plesňami. ŠKODIŤ môže najmä v skladoch ovocia a zeleniny.

Ucholak má podlhovasté telo, tenké tykadlá a na konci bruška má charakteristické klieštiky. Dokáže aj lietať, ale túto svoju schopnosť nevyužíva často, pretože je pomerne neobratným letcom. Vyhľadáva vlhké a tmavé miesta v interiéroch aj exteriéroch. Živí sa rastlinou aj živočíšnou potravou. ŠKODCA - roznáša zárodky plesní ( napríklad v skladoch zeleniny a ovocia).

Poznáme tri druhy vší:
1. Voš šatová
2. Voš detská
3. Voš lonová

Voš detskú a voš lonovú si ľudia zväčša likvidujú svojpomocne, ale pri VŠI ŠATOVEJ sa odporúča odborný dezinsekčný zásah v kombinácii s prácami vykonávanými priamo postihnutými ľuďmi. Je nevyhnutné všetko šatstvo vložiť do vriec, postriekať insekticídom a následne hermeticky uzavrieť. Následne je nutné všetko oprať pri teplote minimálne 60 stupňov a viac. Ostatné textilné predmety a povrchy (sedačky, koberce, matrace...)sa taktiež ošetria insekticídom.

Patria k najfrekventovanejším problémom v rámci dezinsekcie. Žiaľ, paradoxom je, že práve tento mimoriadne otravný a nepríjemný hmyz patrí aj k najťažšie zničiteľným, pretože je často na mnohé insekticídy rezistentný. Preto sú dôkladná príprava a precízny zásah kľúčové k dosiahnutiu želaného výsledku - vyhubeniu ploštíc.

Ploštica posteľná má ploché oválne telo hrdzavo hnedej farby a dorastá do veľkosti 8 mm. SAMIČKA DENNE ZNÁŠA 5 VAJÍČOK A POČAS CELÉHO ŽIVOTA ICH NAKLADIE AŽ 500. Vajíčka sú lepkavé, samička ich priliepa na tmavé a ťažko prístupné miesta ako sú štrbiny v nábytku, v rámoch obrazov, či v drevenom obložení stien. Z vajíčok sa za 14-20 dní liahnu 1 mm malé larvy. LARVY SA 5 X ZVLIEKAJÚ A PRI KAŽDOM ZVLEČENÍ SA POTREBUJÚ NACICAŤ KRVI. Ploštice dobre znášajú aj nízke teploty až do - 17 stupňov. Dospelé jedince sa dožívajú 14 mesiacov a v prípade nutnosti sú schopné hladovať približne až 140 dní. Cez deň sa ploštice ukrývajú na suchých miestach v blízkosti postelí (škáry a štrbiny v dreve - v posteli, rošte, pri zipse na matraci, v rámoch obrazov, za poličkami, v dutinách stien, za vypínačmi a elektrickými zásuvkami, pod lištami a podobne. Ploštice sú nočný hmyz. NA ĽUDÍ ÚTOČIA POČAS SPÁNKU. Vycítia náš pravidelný dych a tep. PLOŠTICE HRYZÚ A CICAJÚ KRV a to najmä na odhalených častiach ľudského tela a na miestach kde je pokožka tenšia alebo kde nie je ochlpenie. Najčastejšie hryzú v miestach ako vnútorná strana predlaktia, boky, okolo členkov, ale môžu aj inde. JEJ BODNUTIE ZVÄČŠA SPÔSOBUJE NA KOŽI BOLESTIVÉ A SILNO SVRBIACE PUPENCE.

Pri dezinsekcii ploštíc je nevyhnutné opakovať zásah minimálne druhý krát po cca 3 týždňoch ( kvôli eliminácii vyliahnutých vajíčok), avšak niekedy je potrebných zásahov aj viac.

Ako môžme spozorovať prítomnosť ploštíc?
Okrem samotných štípacnov, ktrorým sa však chceme vyhnúť, odporúčame, ak prídete do nového prostredia (napríklad hotel), pred ubytovaním a vybalením osobných vecí, dôkladne skontrolujte postel a jej okolie. V škárach a štrbinách dreva a podobne hľadajte ČIERNE BODKY. Je to trus ploštíc. Ak zbadáte koncentráciu čiernych bodiek podobných maku, pravdopodobne sa pozeráte na WC ploštíc a niekde blízko žijú. V tomto prípade radšej z priestoru ihneď utekajte :) ...a nezabudnite o tom informovať prevádzkovateľa objektu :)

Je to NAJROZŠÍRENEJŠÍ ŠKODCA V DOMÁCNOSTIACH A POTRAVINOVÝCH PREVÁDZKACH. Požiera rôzne druhy potravín, hlavne múčne jedlá. Najlepšou prevenciou je skladovať potraviny v HERMETICKY UZATVÁRATEĽNÝCH OBALOCH. Ak už nepozvaného hosťa doma máte, odporúčame:

1. Dôkladne skontrolovať všetky potraviny, napríklad aj čaje, kekse, múku a všetky potraviny, ktoré majú otvorený obal, alebo nie sú hermeticky utesnené - vyhodiť
2. Insekticídny postrek. Červotoč chlebový bude totižto rozlezený aj mimo potravín - v kuchynskej linke ale aj na záclonách, kde sa mu páči oddychovať

Nie je mravec ako mravec

Poznáte rozdiely medzi nimi?

Najčastejším škodcom je MRAVEC OBYČAJNÝ, ktorý má čiernu farbu. Ako potravu uprednostňuje sacharidy, ovocie, či pečivo. Jedna kolónia má jednu kráľovnú a desiatky až stovky robotníc. Naopak MRAVEC FARAÓNSKY má svetlejšiu farbu ( svetlohnedá, žltohnedá). Faraónske mravce sú síce všežravce, ale uprednostňujú bielkoviny ( mäso a mäsové výrobky). Likvidácia mravcov faraónskych je často náročnejšia a zdĺhavejšia ako mravcov obyčajných, pretože žijú vo viacerých kolóniach s množstvom kráľovien.

Mravce obyčajné aj mravce faraónske sú v domácnostiach a potravinových prevádzkach ŠKODCAMI, pretože nielen znehodnocujú potraviny, ale zamorený priestor aj znečisťujú. Vývoj pri izbovej teplote trvá približne 36 dní. Má dokonalú premenu. Ak teplota klesne na 14 stupňov, mravce prežijú, ale strácajú schopnosť sa rozmnožovať. Ak teplota klesne pod 10 stupňov, mravce uhynú. Samička za celý život nakladie až 300 vajíčok. Hniezda si sprvidla stavia okolo teplovodných potrubí, elektrického vedenia, v škárach stien, v podlahe, v nábytku, v bytových jadrách, v hline izbových rastlín, ale aj v knihách a v rôznych obaloch a krabiciach. Raz sme ich našli v škatuli so šachom :) Pri likvidácii je efektívnejšie používať požerové nástrahy ako vykonávať postrek insekticídom. Cieľom je, aby si mravce otravu nanosili do svojho hniezda/hniezd a otrávili celú kolónou vrátane kráľovny.

Úplne iným druhom škodcu je MRAVEC LESNÝ ( inak aj MRAVEC HORSKÝ alebo HÔRNY). Tento druh mravca je niekoľkonánobne väčší ako bežné mravce, dá sa povedať, že je to obor medzi mravcami. Hoci sa volá " lesný /horský", veľmi často napáda ľudské obydlia. Jeho rajom je drevo v ktorom si vytvára rozsiahlu sieť chodbičiek, kde žije a ukladá larvy. Preto ho nazývame DREVOKAZ. Jeho intenzívnym rozrušovaním drevnej hmoty spôsobuje nemalé materiálne škody. Často sa zahniezdi napríklad v terasách, stĺpoch, či podkroví. Dlhodobé neriešenie jeho deštruktívnej činnosti môže viesť k narušeniu celej stavby. Najrizikovejšie sú preto drevodomy, alebo objekty s veľkým percentuálnym zastúpením drevného materiálu.

Veľmi nepríjemný a dotieravý bodavý hmyz. V tropických krajinách je významným prenášačom MALÁRIE. K rozmnožovaniu nevyhnutne potrebuje stojatú vodu. Komáre kladú vajíčka na vodnú hladinu z ktorých sa vyliahne larva, ktorá sa následne 4x lieni a potom sa mení na kuklu z ktorej sa vyliahne dospelý komár - imago. Ryby sú prirodzeným nepriateľom komárov, kedže požierajú vajíčka a larvy komárov nakladených na vodnej hladine. Najvhodnejšími miestami pre liahnutie je stojatá teplá Slnkom prehriata voda, napríklad napršaná voda v pneumatikách, táckach pod kvetináčmi, v sudoch, mláky a podobne. V ľudských obydliach sa sťahujú do vlhkých priestorov ako su septiky, teplovodné a výťahové šachty, kotolne a podobné technické priestory. Ako je známe, SAMIČKY sa živia krvou, pričom napádajú nielen ľudí, ale často aj hospodárske zvieratá. Komár po prepichnutí kože prenáša do rany chemickú látku proti zrážaniu krvi, ktorá spôsobuje SVRBIVÉ ČERVENÉ ŠTÍPANCE. Pri hubení komárov je okrem insekticídeho postreku oblastí so zvýšenou koncentráciou komárov (zeleň) nevyhnutné aplikovať OPAKOVANE granulový prípravok na ničenie lariev do vody. POZOR!! Pre vodné organizmy je vysoko toxický, takže ho nikdy neaplikujeme do vôd kde žijú ryby!!!

1. Mucha domáca
2. Bodavka maštaľná
3. Mäsiarka obyčajná

Muchy sú prítomné vo veľkých množstvách na miestach kde sa chovajú hospodárske zvieratá (maštale, stajne), v potravinových prevádzkach, v obchodoch, skladoch, ale bežne aj v domácnostiach. Samička znesie naraz aj 200 vajíčok, väčšinou ich kladia do hnoja, občas aj do hnijúcich odpadkov. Stáva sa, že muchy nakladú vajíčka aj do otvorenej neliečenej rany zvieraťa. Mali sme prípad keď nakládli vajíčka psovi na vonkajšiu stranu uší kde dočasne nemal srsť :( V tom prípade odporúčame ihneď navštíviť zverolekára, ktorý ranu vyčistí a následne nasadí medikamenty vo forme sprejov alebo mastí, ktoré ranu zahoja a neumožnia ďalšie útoky múch. Z vajíčok sa liahnu beznohé larvy, potom sa 2x zvlečú a následne sa do 7-8 dní zakuklia. Dospelé muchy sa vyliahnu podľa podmienok vonkajšieho prostredia - za 3 dni až 5 mesiacov. Pri ideálnej teplote 20-25 stupňov prebehne celý proces približne za jeden týždeň. Dĺžka života muchy závisí hlavne od teploty a počasia - žije od 2 do 13 týždňov.

Likvidácia múch pozostáva minimálne z dvoch etáp. V prvej etape vykonáme celoplošný postrek zamoreného priestoru s dôrazom na stropné konštrukcie, kde muchy nocujú ( ak je to technicky možné). V druhej etape je potrebné natrieť rámy okien, parapety a okolie špeciálnou tekutinou, ktorá muchy láka. Po dosadnutí na ošetrení povrch mucha látku olizije a následne hynie. Pre dlhodobejší účinok však odporúčame použiť aj špeciálne UV lampy, ktoré muchy priťahujú a následne usmrcujú.

Okrem toho, že je mucĥa mimoriadne otravná tak pre ľudí ako aj pre zvieratá, je aj VÝZNAMÝM PRENÁŠAČOM INFEKČNÝCH CHORÔB. Prenášajú ich pasívne svojim telom, ako aj svojimi výkalmi. Ako je známe, mucha dosadá na rôzne nečisté a kontaminované povrchy ( trus, hnijúce mäso, odpadky...) a čo sa jej nalepí na nohy, prenáša ďalej.

Existujú štyri základné druhy bĺch: 1. Blcha ľudská
2. Blcha psia
3. Blacha mačacia
4. Blcha slepačia

Nás v rámci dezinsekcie zaujíma najmä BLCHA ĽUDSKÁ. Blcha má čiernu až hrdzavú farbu a veľkosť 1,5 až 3,5 mm. Samičky aj samčekovia SA ŽIVIA KRVOU OBETE (hostiteľa). Pohybujú sa skákaním a vyvýjajú sa dokonalou premenou. Samička po nacicaní krvi po asi 2 dňoch kladie priamo na telo hostiteľa vajíčka v počte 4 až 8 kusov, celkovo nakladie jedna samička za celý život až 400 až 500 kusov vajíčok. Z vajičok sa liahnu tenké biele červíkovité larvy, ktoré sa živia exkrementami rodičov a iným organickým odpadom. Larvy majú 3 vývojové štádiá a potom sa zakuklia. V kukle vydrží blcha až 220 dní. Liahnutie nastáva vplyvom vzostupu teploty, otrasom alebo tlakom na kuklu. Blchy sa dožívajú najviac 500 dní.

Roztoče sú drobné pavúkovce veľkosti od 0.1mm do 10mm. Ústny otvor majú hryzavý alebo cicavý. ŠKODIA NA RASTLINÁCH, POTRAVINÁCH, NIEKTORÉ DRUHY PARAZITUJÚ NA ĽUĎOCH ALEBO ZVIERATÁCH. MÔŽU PRENÁŠAŤ INFEKČNÉ OCHORENIA. Hoci najznámejším druhom je kliešť obyčajný, z pohľadu dezinsekcie nás viac zaujíma problematika KLIEŠŤOVCA KURIEHO a KLIEŠŤOVCA HOLUBIEHO. V prípade prvého menovaného ide o zdravotne a hospodársky VÝZNAMNÉHO PARAZITA NA HYDINE prenášajúceho infekčné ochorenia, SPÔSOBUJE OSLABENIE HYDINY, CICIA IM KRV a ZNIŽUJE VÝNOSNOSŤ NOSNÍC. Okrem toho spôsobuje aj ÚHYN MALÝCH KURČIAT, HÚSAT a KÁČAT. Bez potravy kliešťovec kurí vydrží až 8 mesiacov. Jeho veľkosť sa pohybuje od 0,7 - 1,1mm. Dĺžka života je 2 až 3 mesiace. Sú schopné prežiť pri teplotách od -10stupňov pod nulou až po +27 stupňov. Aktívne sú najmä v noci. Nezdržiavajú sa trvalo na tele hydiny, po nakŕmení sa krvou obeť opúšťajú a sťahujú sa späť do svojich úkrytov ( pod dnom klietok, v znáškových hniezdach, pod krmidlami a v rôznych dutinách a škárach v okolí kde žije hydina Dezinsekčný zásah sa vykonáva zásadne vo vyprázdnených priestoroch, teda BEZ PRÍTOMOSTI HYDINY. Insekticíd by im totiž uškodil.

Veľmi podobným PARAZITOM je aj KLIEŠŤOVEC HOLUBÍ (VTÁČÍ). Ako názov napovedá, parazituje na telách holubov, alebo iných vtákov. Jeho správanie je v podstste totožné so správaním kliešťovca kurieho, teda tiež trvalo nežije na hostiteľovi. Pre človeka vzniká riziko napadnutia týmto parazitom v prípade, že náhle stratí prístup k holubom, či iným vtákom. Stáva sa to vtedy, keď sa vyčistí priestor kde sa pôvodne holuby zdržiavali (povala, balkón a podobne) a zamedzí sa ďalšiemu prenikaniu holubov do týchto priestorov. Kliešťovec si teda začne hľadať náhradného hostiteľa, ktorým môže byť človek. Postihuje to najmä ľudí žijúcich v bezprostrednej blízkosti povál ( byt pod povalou) alebo vedľa balkónov kde holuby hniezdili. Preto je nevyhnutné vykonať DEZINSEKCIU aj priestorov, kde sa doteraz holuby zdržiavali a viac tam už nemajú prístup.

ŠVÁBI PATRIA MEDZI NAJROZŠÍRENEJŠÍCH ŠKODCOV NA CELOM SVETE. VYSKYTUJÚ SA V BYTOCH A VŠADE KDE SÚ PRÍTOMNÉ POTRAVINY, teda v POTRAVINÁCH, SKLADOCH, REŠTAURÁCIACH, JEDÁLŇACH, PEKÁRŇACH, KUCHYNIACH, HOTELOCH, NEMOCNICIACH, MLYNOCH, PIVOVAROCH, CUKRÁRŇACH, MÄSIARSTVACH, ale aj v DOPRAVNÝCH PROSTRIEDKOCH.
Sú v podstate všežravce, skonzumujú cukor, med, čokoládu, pečivo, chlieb, cukrovinky, pivo, mlieko, mliečne výrobky, tuky, mäso, údeniny, ovocie, zeleniny, ale aj kožu, kožušiny, prírodné textílie a keď budú veľmi vyhladovaní, tak zožerú aj papier, teda môžu znehodnotiť napríklad knihy. SVOJOU PRÍTOMNOSŤOU MÔŽU ZAPRÍČINIŤ SKRAT ELEKTRICKÉHO PRÚDU A POŠKODENIE POČÍTAČOVÝCH SYSTÉMOV. Ukrývajú sa na tmavých miestach, sú svetloplaché a aktívne sú najmä v noci. ŠVÁBI PRENÁŠAJÚ SVOJIMI TELAMI A VÝKALMI CHOROBOPLODNÉ ZÁRODKY A KONTAMINUJÚ POTRAVINY PLESŇAMI. VO VÝKALOCH ŠVÁBOV SA NACHÁDZAJÚ KARCIOFÉNNE LÁTKY. TAKTIEŽ VYVOLÁVAJÚ U ĽUDÍ ALERGICKÉ REAKCIE DÝCHACÍCH CIEST A ŠÍRIA NEPRÍJEMNÝ ZÁPACH. Viete aký je rozdiel medzi týmito živočíchmi?

Aký je rozdiel medzi švábom a rusom?

1.ŠVÁB OBYČAJNÝ je výrazne väčší, dorastá do 20-27mm.
2. Je tmavší, hnedý až čierny.
3.Nedokáže lietať
4. Vyhľadáva tmavé a vlhké miesta, páči sa mu aj v kanalizácii, šachtách, pivniciach a skladoch
5. Nedokáže liezť po kolmých hladkých povrchoch, uprednostňuje pohyb popri stenách
RUS DOMOVÝ 1.Je menší ako šváb, dorastá do dĺžky 10-15mm
2. Má svetlejšiu farbu, skôr do svetlo-hnedú, alebo špinavo-žltú
3. Rusy vedia šikovne liezť aj po kolmých hladkých povrchoch
4. Má radšej teplejšie miesta ako šváb, ale nemá problém za potravou vliezť aj do chladiarenských zariadení
5. Dokáže kĺzavo lietať, ale je neobratným letcom a túto svoju nevyvinutú schopnosť využíva zriedka.

Samostatnou kategóriou je ŠVÁBIK.

Švábik NIE JE ani šváb ani rus. Aké sú teda rozdiely a v čom sú si podobný?

V prvom rade, švábik nie je škodcom v pravom zmysle slova. Nevyhľadáva ľudské obydlia a ani nezvykne napádať potraviny. Ide o exteriérového živočícha, ktorý uprednostňuje život v tráve či na stromoch. Živý sa listami a podobne. Do bytov preniká buď nechcene - omylom. Avšak na JESEŇ keď sa ochladzuje, vyhľadáva miesta kde by sa ukryl pred chladom. Preto ho v tomto období môžete nájsť aj v interiéroch. Samček dokáže lietať čo je rozdiel od švábov a rusov. So švábmi má spoločné, že nelezie po kolmých hladkých povrchoch, ale lezie popri stenách. Sfarbením sa však výrazne podobá na rusa, ale je o niečo menší. Rozdiel medzi rusom a švábikom je najmä v sfarbení hlavy. Švábik má čiernu trojúholníkovú hlavu. Stretnutia so švábikom v byte je teda najpravdepodobnejšie na jeseň. Aj keď nie je potravinovým škodcom, jeho prítomnosť v našich obydliach je pre väčsinu ľudí nepríjemná a nežiaduca, preto je dezinsekcia aj tohto druhu na mieste.

Ide o jeden druh. Behúnik je slovenský výraz a kvapník je český výraz. Mnoho ľudí má z tohto chrobáka strach. Má pomerne veľké čierne a tvrdou krovkou pokryté telo. Nie je škodca, ale v interiéroch je nežiaduci. Množí sa 2x ročne a kukly sa vyvíjajú v zemi. Žije prevažne na poliach a v lesoch. K jeho premnoženiu dochádza v lete a po žatve zvyknú dezorientovane prenikať aj do obydlí, hoci nechcne. V našich obydliach nenachádzajú pre nich vhodnú potravu ani úkryt. Skôr tade len prechádzajú alebo zablúdia, neusadia sa vnútri trvalo. Láka ich umelé svetlo, teda pouličné lampy, alebo rozsvietené svetlo v interiéroch za tmy. Naopak, dennému svetlu sa spravidla vyhýbajú. Hoci nie sú nebezpeční, NEODPORÚČAME ICH BRAŤ DO RÚK, pretože pri ohrození ako obranu VYPÚŠŤAJÚ SEKRÉT, KTORÝ MÔŽE PODRÁŽDIŤ POKOŽKU. Počas ich premnoženia v letných mesiacoch je možné vykonať dezinsekciu interiérov, aby sme sa ich zbavili.

Ploštička lipová nemá nič spoločné s obávanou plošticou posteľnou, hoci má podobný názov. Zaraďujme ju medzi BZDOCHY. Ide o sezónneho živočícha, vidieť ju môžme v hojnom počte najmä v období júna ale aj neskôr. V tomto období sú nimi kmene líp úplne pokryté a vyskytujú sa aj v okolí týchto stromov. Ukrývajú sa pod kôrou stromov. Nie sú výrazným škodcom, ale ich výskyt vo veľkom množstve je pre ľudí nepríjemný, pretože zo stromov často prenikajú aj na balkóny, terasy a do obydlí v okolí líp. V tomto období má zmysel pre ich elimináciu (zníženie ich počtu) insekticídnym postrekom ošetriť kmene stromov (líp) a ich okolie kde sú videné vo väčších množstvách.

Okrem nich poznáme aj iné druhy BZDÔCH. Majú sploštené zelené alebo hnedé telo, ľahko teda splývajú s prírodným prostredím, ktoré je pre ne prirodzené. Živia sa najmä rastlinnými zbytkami. Pri rozpučení nepríjemne zapáchajú. Môže za to uvolnený sekrét, ktorý vypúšťajú keď sa cítia ohrozené ako obranný mechanizmus. Niektoré druhy sú najaktívnejšie v priebehu leta, ale najčastejšie sa stretávame s inváziou bzdôch v období septembra a októbra, respektíve keď sa začne ochladzovať. Hľadajú si teplejšie miesta kde by prezimovali, preto často nalietavajú do ľudských obydlí.

Patra medzi blanokrídlový hmyz. Zaraďujme sem viacero poddruhov ako OSA OBYČAJNÁ, OSA ÚTOČNÁ, KUTAVKA alebo SRŠEŇ OBYČAJNÝ. Väčšinou majú spoločné znaky, líšia sa len veľkosťou, sfarbením a rôznym stupňom agresivity.

Osy a sršne sú dravce, takže sú pre nás aj prospešné, kedže sa živia inými druhmi otravného hmyzu, napríklad muchami. Okrem toho milujú všetko sladké. Prirodzene sa živia aj nektárom kvetov, ale nepohrdnú ani mäsom. Sršne sú v porovnaní s osami podststne väčšie. Osy aj sršne si stavajú svoje hniezda na suchých a pred slnkom chránených miestach ako sú povaly, okolo okien, v puzdrách vonkajších roliet, v dutinách stromov, v zemi, v dutých kovových rúrach, či na stenách na lodžiách, v nepoužívaných autách a na mnohých iných miestach. Každá kolónia má jednu kráľovnú a desiatky až stovky robotníc a trúdov (samčekov). Samčekovia nemajú žihadlo, takže nie sú schopní bodať. Osy a sršne nezvyknú útočiť bezdôvodne ak nie sú vyprovokovaní, alebo necítia ohrozenie. Avšak v prípade priblíženia sa alebo manipulovania s hniezdom vypustia poplašný feromón, ktorý zacítia všetci členovia kolónie a zaútočia hromadne. Preto sa NEODPORÚČA MANIPULOVAŤ S HNIEZDOM BEZ OCHRANNÝCH POMÔCOK. Osy a sršne majú rovné žihadlo (nemajú na jeho konci háčik ako včely), takže dokážu bodať opakovane. V prípade detí, slabšich alebo alergických ľudí hrozí aj pri minime bodnutí anafylaktický šok a v krajnom prípade aj smrť.
Iným druhom je KUTAVKA ktorej sa hovorí aj ČIERNA OSA alebo BAHENNÁ OSA. Je menej agresívna ako bežné osy a sršne, ale v prípade ohrozenia môže útočiť aj ona. Bahenné osy si stavajú úplne iný druh hniezd ako klasické osy a sršne. Podobajú sa hlineným džbánom.